Piaty ročník festivalu tematizuje smrť a umieranie ako vyhostené témy, ktoré je potrebné symbolicky pozvať späť medzi nás. Inšpiráciu hľadá v skúmaní jej odtieňov cez pohyb, divadlo, slová, kinematografiu či vlastnú obrazutvornosť. Sú to témy, ku ktorým má každý človek, kultúra či náboženstvo špecifický vzťah; témy, ktoré sa prirodzene objavujú v dušičkovom období, alebo na úrovni konkrétnych osudov známych ľudí, rodín či jednotlivcov počas celého života. Je možné ich skúmať z pohľadu antropologického, historického, psychologického, filozofického...
Festival vznikol v spolupráci s banskobystrickým kníhkupectvom Artforum a združením Záhrada spomienok, ktoré sa venuje alternatívnemu pohrebníctvu a sprevádzaniu pozostalých. Festival sa koná v rámci tematického a vzdelávacieho programu Záhrady, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Keď umriem, zasaďte na mňa jabloň & Death Café
workshop/prednáška
Prírodné pohrebníctvo je alternatívny smer prinášajúci pohreby šetrné k prírode aj k ľuďom. Vďaka nemu vznikajú cenné zelené oázy, ktoré sú zároveň priestormi jedinečných a osobných posledných rozlúčok a živých spomienok. Príďte si vypočuť, ako tento smer zakorenil na Slovensku a ako pomáha navracať tému smrti späť do našich životov a odkrývať jej oživujúci potenciál.
Po prednáške bude nasledovať Death Café - neformálne rozhovory o smrti pri káve. Budeme otvárať otázky ako napr. „Aká je vaša predstava o posmrtnom živote?“, „Čo pre vás znamená pojem krásny pohreb?“ alebo „Kedy sa cítite najviac živí?“
Peter Konečný: Umieranie a smrť kinematografie a v kinematografii / „Smrť slovenského filmu alebo diváka?“
filmová prednáška
Zobrazenie smrti vo filme fascinuje divákov a diváčky prakticky od vzniku kinematografie. Filmový kritik a teoretik Peter Konečný pripravil špeciálnu prednášku v rámci festivalu Venček alebo rakvičku?, v ktorej bude skúmať vzťah filmu a smrti predovšetkým s dôrazom na aktívnu úlohu filmu pri zobrazovaní smrti a jeho úlohy pri spoluvytváraní jej jednotlivých podôb a interpretácií. Rovnako ho bude zaujímať smrť filmu ako takého. Smrť kvalitnej kinematografie, ktorá zažíva z pohľadu reflexie divákmi výrazný nezáujem. Čím to je? Prečo sa z kvalitných filmov stáva strašiak a obávaný umelecký druh? Sme svedkami smrti filmového umenia?
Danse macabre: Ako hovoriť o smrti?
diskusia
Je smrť dôvod na slzy alebo tanec? Je smrť začiatok alebo koniec? Nezabudla dnešná doba na každodennú prítomnosť smrti a čo hovorí fenomén smrti o nás ako ľuďoch? Sme na konci dňa definovaný hlavne našou krehkosťou a efemérnosťou? O téme smrti diskutuje filozof Jakub Betinský (podcast Pravidelná dávka) a psychiater Michal Patarák.
Alica Minar a spol.: DEVOURER
súčasný tanec – sólo
Jedno telo, kopa čiernych guličiek, jasná úloha a nespočetná chamtivosť. Tanečné predstavenie inšpirované princípmi klaunskej postavy a teóriou čiernych dier. DEVOURER, požierač, existuje, len aby mohol mať. V odhodlanej snahe pojmúť všetko za svoje pohlcuje svetlo, vdychuje priestor a materializuje čas. Jeho premena sa postupne zhmotňuje. Telo chamtivosti prichytené pri čine. Ako sa dá “ja” maximalizovať? Singularita. To je výnimočný bod. „Som hviezda, žiarim ako supernova, alebo sa zo mňa stala čierna diera?“
DEVOURER je inscenácia súčasného tanca, ktorá skúma postavu klauna vo vzťahu ku chamtivosti. Ako by sme mohli lepšie rozpoznať prítomnosť tejto neresti v našom správaní? Nenásytnosť – dá sa proti nej vo svete kapitalizmu, ktorý je na pokraji zrútenia, postaviť? Hrozí nám rozpad spoločnosti v dôsledku závislosti na materializme? Je chamtivosť silnejšia než my?
