Ďalší ročník festivalu tematizuje smrť a umieranie ako vyhostené témy, ktoré je potrebné symbolicky pozvať späť medzi nás. Inšpiráciu hľadá v skúmaní jej odtieňov cez pohyb, divadlo, slová, kinematografiu či vlastnú obrazutvornosť. Sú to témy, ku ktorým má každý človek, kultúra či náboženstvo špecifický vzťah; témy, ktoré sa prirodzene objavujú v dušičkovom období, alebo na úrovni konkrétnych osudov známych ľudí, rodín či jednotlivcov počas celého života. Je možné ich skúmať z pohľadu antropologického, historického, psychologického, filozofického...
Festival vznikol v spolupráci s banskobystrickým kníhkupectvom Artforum a združením Záhrada spomienok, ktoré sa venuje alternatívnemu pohrebníctvu a sprevádzaniu pozostalých. Festival sa koná v rámci tematického a vzdelávacieho programu Záhrady, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
“Prečo (nie) sme ako oni?”
Diskusia
V rámci 7. ročníka festivalu “Venček alebo rakvičku?” s podtitulom “festival o živote, smrti a starostlivosti o dušu” sa vyberieme cestou skúmania toho, čo ľudí rozdeľuje a čo ich spája. Pokiaľ v antropologickom zmysle o smrti uvažujeme ako o nevyhnutnej konštante, ktorá nás spája, v metaforickej rovine ju môžeme vnímať pozitívne i negatívne, a to raz ako premenu či nádej na lepšie časy na druhom svete; inokedy ako deštrukciu, spojenú s bolesťou, lúčením a odchádzaním naveky...
Či už sa smrti alebo umierania bojíme, vytesňujeme ju alebo démonizujeme,
nedokážeme sa jej vyhnúť. Podobne je to pri zdanlivo „prirodzenom“ rozdeľovaní
ľudí na „my“ a „oni“. Dá sa tomu vôbec za života vyhnúť, alebo sme odsúdení na
spojenie bez bariér až po tom, čo opustíme tento fyzický svet?
Pocit nadradenosti a kultúrnej hegemónie vždy bol a je prítomný takmer pri každom dobyvačnom úsilí ľudstva, ktoré s umieraním úzko súvisí. V súčasnosti je táto
spoločenská prax prítomná napríklad pri naratívoch o menšinách, etnikách či iných
kultúrach, keď sa hľadajú dôvody na to, prečo tých druhých považovať za
menejcenných, či nebodaj za hrozbu s cieľom zaútočiť na nich.
V našom slovenskom i európskom kontexte sú to dlhodobo Rómovia a ich životná
skúsenosť, ktorá bola a stále je v jednotlivých krajinách formovaná v prostredí
majoritných spoločností. Práve Rómovia a Rómky sú jednou z tých skupín
obyvateľstva Zeme, ktorá nikdy nemala vlastný štát v teritoriálnom zmysle. Napriek
tomu ich vplyv a prítomnosť zaznamenávajú nenahraditeľnú historickú pamäť
a skúsenosť, z ktorej sa môžeme mnohé o sebe naučiť. Len málokto si totiž
uvedomuje, že majoritná spoločnosť má s menšinami oveľa viac spoločného ako si
dokážeme pripustiť, alebo skôr: k čomu dokážeme dospieť kritickým myslením či
štúdiom vlastnej histórie.
Vo filozoficky ladenej diskusii v rámci 7. ročníka festivalu “Venček alebo rakvičku?”
sa bude etnologička a dramaturgička Verona Hajdučíková zhovárať s výtvarníčkou a
performerkou Emíliou Rigovou alias Bári Raklóri. Ako odborníčky v oblasti
etnologického a umeleckého výskumu sa budú vhodne dopĺňať v rozhovore o
témach spojených so životom Rómov, pohrebnými rituálmi, poverami, veštením či
každodennou mágiou. Súčasťou ich rozhovoru bude uvádzanie rôznych príkladov
spoločenskej praxe, ktorých úlohou je prenášať odkazy predkov cez hudobné a
slovesné umenie z generácie na generáciu. Budú klásť otvorené otázky o tom, prečo sme, alebo aj nie sme, ako oni!
SPEILRAUM KOLLEKTIV: Odkaz
Medzigeneračný dialóg nad rakvou. Dokumentárna hra o pamäti,
odlišnosti a ľudskej sile i slabosti.
5/8 €
Dokumentárny divadelný projekt sa venuje tomu, aký odkaz zanechávame budúcim generáciám. Nosnou inšpiráciou je deväťdesiatdvaročná babička Lindy Straub, jej názory a spomienky. Žena v domácnosti, dcéra komunistu, susedka Karla Gotta, šéfka, vojnová pamätníčka, prisťahovalkyňa, alebo srdce rodiny? Čo si zapamätať? „Babička je ročník 1930. Ak by som inscenovala jej pohreb, rodina by ma asi zabila. O smrti sa nehovorí do chvíle, kým nepríde sama. A možno ani potom nie. Inscenujem preto radšej svoj vlastný pohreb. Úlohy sú rozdané. Rakva je moja. Vy ste hostia.” Za celú známu históriu ľudstva sa ešte nikdy nestalo, aby tak veľmi rozdielne generácie s rôznymi záujmami a pohľadom na život žili v rovnakom čase. Význam obyčajného človeka ako odpoveď na súčasné hľadanie zmyslu existencie, prínosu jedinca.
Svätci a sviečkomaty
prednáška
Popularizačná prednáška o tom, ako sa dá skúmať semiotická krajina cintorína.
Virtuálnu dušičkovú exkurziu po okolí a histórii banskobystrického krematória
povedie Marianna Bachledová.
Navrhni si náhrobok
workshop
Výtvarná dielňa zameraná na symboliku sepulkrálnych prvkov a dizajn náhrobkov, ktoré budeme tvoriť pomocou techník koláže a kreslenia. Lektorka: Marianna Bachledová je vysokoškolská učiteľka a prekladateľka, ktorá sa dlhodobo a často s humorom zaoberá temnejšími stránkami reality ľudského života.
